COVID-19
Na krízu sme pripravení
Koncept ochrany pred COVID 19
Regulácia návštev v ZSS Slnečný dom, ul. Starinská
Regulácia návštev v Ošetrovateľskom centre, ul. Lipová
Infekcia býva jednou z najčastejších príčin vážnej destabilizácie krehkého seniora. V zariadeniach pre bezvládnych a polymorbídnych seniorov COVID-19 mal vždy svojich zákerných a neviditeľných predchodcov. Nárast infekcií prichádza hlavne na jar, kedy najčastejšie zápasíme so šírením sa infekcií tráviaceho systému i dýchacích ciest. Ochorie časť krehkých pacientov i personálu, a zariadenia vtedy fungujú v špecifickom, zaťažkávacom móde. S príchodom pandémie COVID-19, vďaka opatreniam, ako je napríklad zákaz návštev, používanie rúšok či zintenzívnenie dezinfekčného programu, máme nateraz relatívne pokojnejšiu situáciu, akú mávame v rovnakom období po minulé roky. Klienti, tí ktorí situáciu sú schopní vnímať a komunikovať svoje pocity, chápu, že zákaz návštev je nevyhnutný a sú ochotní ho s pokojom akceptovať. Komunikácia s blízkymi cestou moderných technológií má aj u nás vďačných priaznivcov a zdá sa, že celkom úspešne nahrádza osobný kontakt. Orientovaní klienti sa však chcú naďalej zúčastňovať denných skupinových aktivít. V jediný deň, keď sme sa pokúsili o redukovanie skupín a ponechanie klientov na izbách, sa na nás zniesla spŕška kritiky, pričom argumentovanie rizikom šírenia sa nákazy neobstálo.
Pri čítaní zarmucujúcich správ zo zahraničia sme nesmierne radi, že COVID –19 zatiaľ neprekročil dvere slovenských zariadení plných jeho potenciálnych obetí. Harvardskí epidemiológovia nedávno konštatovali, že vírus sa zdá byť ešte viac schopný prenosu ako sa predpokladalo a úspešná prevencia jeho šírenia v ošetrovateľských domoch je skôr mimoriadnym javom. Vo viacerých zahraničných krajinách aktuálne nákazy v domovoch pre seniorov často vedú k tomu, že sa v nich o staré osoby nemá kto starať , pretože sa nakazí i personál. Povolaná musela byť dokonca armáda, keď se ukázalo, že v niektorých domovoch zostali seniori bez pomoci, a dokonca tam boli ponechaní mŕtvi v posteliach. Situáciu už dávno nemajú pod kontrolou na mnohých miestach sveta. My tento scenár samozrejme nechceme. Chcieť a dúfať v tomto prípade nestačí. Ak sú hrozby sú pomenované a je aspoň nejaký čas na prípravu, nie je to až také zlé. Je na mieste rešpektovať názory skutočných odborníkov a v kontexte ich odporúčaní prispieť vlastným dielom k zvládnutiu situácie. Je nevyhnutné zodpovedne sa pripraviť aj na tie na najťažšie etapy epidémie. Po skúsenostiach s nedostupnosťou ochranných pracovných pomôcok vieme, že pomoc zo strany štátu nie je samozrejmá a môže prísť aj omnoho neskôr ako by sme potrebovali. V prípade ďalšieho nekontrolovateľného šírenia nákazy nebudú kapacity v nemocniciach, nebudú dostupní lekári, a pravdepodobne bude málo profesionálneho personálu.
Na takúto situáciu sa nielen treba, no tiež dá pripraviť - horšie alebo lepšie. Je nevyhnutné mať predefinované také postupy a opatrenia, ktoré spomínané hrozby zohľadnia a zároveň veľmi efektívnymi krokmi znížia riziko ďalšieho šírenia infekcie medzi klientmi a personálom. Našou zodpovednosťou je zabrániť výpadku kľúčových výkonov, ako je napríklad podávanie liekov, hydratácia, výživa a tým predísť zanedbanej a nedôstojnej starostlivosti u všetkých seniorov - nakazených i nenakazených. V krízovej situácii, neriadenom chaose sa stane ohrozeným každý z nich. Na Slovensku máme tisícky zariadení. Odborníci varujú, že geriatri, všeobecní lekári, a vlastne všetci lekári budú v čase krízy preťažení a je veľmi pravdepodobné, že dôjde k situácii prechodnej nedostupnosti lekárskeho vyšetrenia, hospitalizácie v zdravotníckom zariadení, alebo tieto možnosti budú výrazne limitované. Súčasne môže nastať situácia personálnej krízy. Výpadok personálu, konkrétnych odborností môže spôsobiť nemožnosť poskytovania odbornej starostlivosti kvalifikovanou silou (zlyhanie lekárskeho alebo ošetrovateľského manažmentu pacienta), pričom poskytnutie základnej starostlivosti bude podmienkou prežitia pacienta. Ak sa riaditelia a celý personál zariadení na katastrofický scenár nepripravia, zlyhajú. Úroveň prípravy celkom iste môže ovplyvniť následky kritickej etapy preťaženia systémov zdravotnej a sociálnej starostlivosti. Každé zariadenie by malo mať záložný plán, ako bude organizovať izoláciu vybranej časti zariadenia. Na zóny, kam nesmú vstúpiť nepovolané osoby by sa mal vzťahovať špecifický bariérový režim. Modelujme ho, vylepšujme, so zapojením zaškolených a aj mentálne dobre nastavených zamestnancov. Majme pripravenú sériu opatrení, ktoré v príprave krízy bez prešľapovania zaktivujeme. Nesmierne dôležitá je tvorba rezervy a priebežného dopĺňania ochranných pomôcok, keďže ich dostatok je základným predpokladom poskytovania starostlivosti o klientov so suspektným alebo potvrdeným ochorením. Ak nepomáha štát, alebo ak je pomoc stále vo fáze prísľubu, je tu možnosť oslovenia sponzorov, partnerov, organizácií, súkromných osôb. Zháňanie ochranných pomôcok, tvorenie ich rezerv sa stáva rutinnou činnosťou, do ktorej zapájame široký okruh známych a sympatizantov. Ešte je čas, a je treba s veľkým uznaním konštatovať, že nezištná pomoc donorov v týchto dňoch nadobudla nečakané rozmery a je veľmi potešujúce, že často netreba o pomoc ani žiadať. Sú zamestnanci, ktorí na pracoviskách zo strachu nie sú už teraz, a sú takí, ktorí sa predbežne, odvážne a obetavo hlásia do prvej línie k ošetrovaniu nakazených. Bezvládni seniori a rovnako ich blízki majú strach žiadajú o ochranu. Ak sa nakazia , nemôžme sa ich báť a nedôstojne si ich prehadzovať ako horúci zemiak. Žiaľ, aj to hrozí, ak nebudeme dobre pripravení. Znenazdajky stojíme pre novou výzvou, s akou sme sa ešte nikdy nestretli. Bude to skúška odvahy, profesionality, no tiež nášho skutočného vzťahu k povolaniu i najohrozenejším ľuďom. Pozitívny, rozhodný, racionálny prístup, zachovanie pokoja a rozvahy si táto situácia vyžaduje od všetkých. Áno, takto to môžeme zvládnuť, celkom iste.
